Rumunsko 2011

Účastníci našej výpravy sú notoricky sa opakujúce osoby. Ubytovanie sme zabezpečili v horskej chate Wittmann na brehu priehrady, kde sa aj väčšina ubytovala. Nechýbali tu známi, ostrieľaní (skôr blatom ostriekaní) a expedíciami do sveta ošľahaní jazdci zo všetkých kútov Slovenska ale ani nováčikovia, ktorí sa do Rumunska vybrali prvý krát. Časť našej skupiny z Popradu zvolili na transport zo Slovenska motocykle, s ktorými v Rumunsku okrem iného absolvovali aj prejazd cez najvyššie pohorie Fagaras v Rumunsku. Samozrejme že štvorkolky im do Rumunska viezli dobrí priatelia na prívesných vozíkoch.

BUKOVÉ LESY

Po počiatočných problémoch s rozdelením jazdcov do skupín sme  vyrazili do terénu. Na prvé dni sme naplánovali jazdu v bukových lesoch v oblasti Caras-Severin, ktoré sú v tomto ročnom období plné vody a blata po topiacom sa snehu. Blato, brody a divoké potoky, šmykľavé  prudké výjazdy a zjazdy dali zabrať aj skúseným jazdcom pretože cesty, necesty sú skoro všade totálne rozbité s hlbokými, eróziou spôsobenými trhlinami a koľajami. Pre nás, offroadových závislákoch ideálny terén. Odmenou za výdrž, niekoľko prevrátení a navijakovania sú vždy nádherné výhľady na okolité lúky a hrebene vôkol majestátne sa týčiacich hôr. Takto podobne to vyzerá na našej expedícii aj ďajšie dva dni. Ale ani jazda po lúkach v podhorí nie je jednoduchá záležitosť, vo vysokej tráve a papradí sa nachádzajú balvany a korene stromov takže o prísun adrenalínu je postarané aj tam. Na tretí deň mal smolu náš nováčik a najmladší člen výpravy Ivan. Pri presune vo večerných hodinách za tmy trafil v tráve ukrytý, asi 80kg balvan. Štvorkolka urobila niekoľko kotrmelcov a Ivan tiež. Našťastie sa mu nič nestalo okrem narazeného boku a vyrazeného dychu. O štvorkolke sa to však povedať nedá. Aj zbežným pohľadom sme pochopili, že Ivanov Can-Am svoju rumunskú premiéru ukončil. Ohnutý rám, odtrhnuté predné ramená sa bohužiaľ "na kolene" opraviť nedajú. Chvíľka analyzovania situácie a padlo rozhodnutie. Štvorkolku necháme zamaskovanú tu v lese a ráno pre ňu prídeme terénnym autom. Takže štvrtý deň sme si dali oddych od jazdenia, stiahli sme štvorkolku k chate a grilovali sme. Priateľa Ivana sme nenechali zbytok expedície oddychovať ale požičali sme mu inú štvorkolku, nech si svoju prvú expedíciu v Rumunsku užije. My sme sadli na motorky a vyrazili sme smer slávny Transfagaras.

FAGARAS

Fagaras je najvyššie pohorie v RO, rozloha 70 x 40 km (14 vrcholov s nadmorskou výškou 2400-2500, najvyšší Moldoveanu vrchol - 2544 metrov) a cez neho prechádza v dĺžke 115km cesta Transfagarasan (DN 7C). Táto cesta spája Walašsko a Transylvaniu . Neodhadli sme náročnosť a dĺžku tejto trasy a preto sme vyrazili až okolo obeda. Zvolili sme južnú trasu a vyrazili sme z Timina Slatin cez Baile Herculane. Po zhruba  400km jazdy po typických rumunských rozbitých cestách sme dorazili k jazeru Vidraru od ktorého začala nádherná jazda po serpentínach až do nadmorskej výšky 2050m.n.m, kde sa nachádza tunel a tu nás zastavila snehová lavína a cestná uzávera tunela, ktorá trvá až do konca júna. Správca tunelu nám prejazd motocyklami napriek uzávere povolil a tak po 3 hodinách námahy s pretláčaním motocyklov cez snehové záveje sme cez prázdny a uzavretý tunel prešli. Severnú stranu pohoria sme už išli za tmy a po trase Sibiu - Deva - Caransebes sme v skorých ranných hodinách dorazili na chatu. Celkovo sme počas tohto výletu prešli 768km a určite sa ešte niekedy na Fagaras vrátime aby sme si túto "best road in the world" užili aj za vidna.

TARCU

V nasledujúcich dňoch zažívame mnoho príjemných zážitkov, na ktoré budeme radi spomínať. Jedným z nich je celodenná jazda po hrebeňoch pohoria Baile Herculane s následným výjazdom na najvyšší bod - meteostanicu Tarcu v nadmorskej výške 2190m.n.m. Celý deň nám prialo krásne slnečné počasie a tak nebola núdza o prekrásne výhľady. Cestou do tábora sme neobišli lyžiarske stredisko Muntele Mic . Tohtoročná expedícia bola opäť veľmi vydarená. Počas nej sme si užili blata, vody ale aj krásne jazdy po hrebeňoch. Nechýbali ani ťažké výjazdy a zjazdy kde bolo potrebné vytiahnuť navijaky.  Niekoľko účastníkov potrebovalo pomoc pri prevrátení alebo drobných opravách defektov. Tu sa vždy ukáže solidárnosť skupiny. Pri takýchto činnostiach priateľstvá pretrvávajú. Preto mi nakoniec neostáva nič iné ako poďakovať sa všetkým zúčastneným kamarátom za tieto naše spoločné zážitky, ktoré nám iste dlho ostanú v pamäti a spomínanie na ne nás určite inšpiruje v plánovaní ďalších spoločných výprav.